pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Coming Back 1

23. října 2010 v 18:57 | Amantia Aceracea M.L. |  VÍCHRICA
Pred rokmi Enkiho uniesli... potom im utiekol, len aby našiel cestu k svojmu únoscovi... a teraz, chladný a rýchly sa vracia späť...


CHLADNÝ VIETOR

Postavenie kapitána gardy sa podstatne zmenilo, odkedy sa stal rillou z Owenu a bolo to výrazne k lepšiemu. Vydával rozkazy svojim podriadeným a len z diaľky dohliadal na výcvik mladých. Častejšie sa zdržiaval vo svojom sídle, kde mohol celkom nerušene plánovať budúcnosť, svoju i ostatných.

Kráľovná A'yana Hirenti i jej dcéra boli v absolútnom bezpečí a celé kráľovstvo sa tešilo, že ich rodina je opäť spolu. Nik netušil, že skutočným vládcom je práve on, kapitán Naken Rottwel a jeho poslušný nástroj, mladý kráľ Scaeryn Hirenti. Spočiatku využíval chlapca ako rukojemníka, aby donútil A'yanu tancovať podľa svojej vôle, čoskoro sa však korunný princ ukázal ďaleko ambicióznejší, než by bol čakal. Chcel získať neobmedzenú vládu nad Eluahom a postupne i nad ostatnými krajinami a úcta k rodinnému putu preňho nič neznamenala. To boli vlastnosti, ktoré vedel kapitán Rottwel veľmi dobre využiť vo svoj vlastný prospech a cesta k absolutizmu mu bola otvorená. Snem sa zvolával čoraz menej a v platnosť vstupovali len nariadenia, s ktorými súhlasil kráľ, kapitán a ich verní spoločníci. Tá slabá hŕstka stúpencov rodu Lucyd strácala nádej i vieru vo svoju kráľovnú a snažili sa zachrániť zbytky dávneho kráľovstva na svojom území. Boli však prísne kontrolovaní vyslancami dvora a ostro konfrontovaní, keď si dovolili neuposlúchnuť.
Naken Rottwel veril, že to už nepotrvá dlho a kráľovstvo bude opäť zjednotené pod silnou rukou jediného vládcu - bude to práve on, kto bude vládnuť skrz mladého kráľa. Skrytý v tieňoch bude čakať na vhodný okamih vystúpiť na svetlo a nechať sa korunovať za zvrchovaného panovníka Eluahu.
Takéto sny prenasledovali kapitána Kráľovskej gardy a nedovoľovali mu spať, sníval už aj s otvorenými očami a trpezlivo očakával ich naplnenie. Vedel, že jeho čas príde, ale stále hľadal spôsob, ako to celé urýchliť.

Okná v chladnej miestnosti boli otvorené dokorán a jesenný vietor prefukoval šaty muža, čo sedel v drevenom kresle pred kozubom. Oheň veselo blikotal a snažil sa udržať aspoň aké-také teplo. Muž doň zamyslene hľadel a chvíľkami upíjal z pohára sladkej horalskej medoviny.
Vek ho pomaly doháňal. Kedysi plavé vlasy bledli ešte viac a úzka tvár sa plnila vráskami. Stále však oplýval telesnou silou a obratnosťou a zelené oči nestratili nič zo svojej pichľavosti. Pery sa mu skrivili v čomsi, čo mohol byť úsmev, keby ešte poznal skutočnú radosť zo života, keď sa prudko roztvorili dvere a v prievane zastal vysoký muž v dlhom čiernom plášti.

Vietor sa hral cudzincovi s dlhými šedobielymi vlasmi, ktoré mu divoko tancovali okolo úzkej bledej tváre a len čierno-strieborná šatka mu ich držala z očí, tak chladných a nezvyčajných. Odetý bol v šedej košeli so širokými rukávmi a s dlhými strapcami okolo véčkového výstrihu, prepásanej šerpou vo farbách Strieborných nožov rovnako ako šatka na hlave. Tmavé nohavice mal zastrčené vo vysokých kožených čižmách. Pod plášťom mal cez ramená prehodenú hrubú horalskú šatku zloženú do trojuholníka a dva jej cípy mu padali až k stehnám. Na bielom podklade bol vyšitý čierno-červený vzor a nitky na stranách boli zviazané do strapčekov. Ruky i krk mu zdobili strieborné šperky; prstene, náramky, rôzne prívesky na čiernych šnúrkach a na zašpicatených ušiach náušnice a pierka. V pošve pri páse mu visel dlhý meč, rukoväť bola z čierneho dreva vybíjaná striebrom.

Kapitán vzhliadol k návštevníkovi a pohárom mu pokynul na pozdrav. "Čakal som ťa," zašepkal chrapľavo, vstal a vykročil v ústrety mužovi vo dverách, ktorý i napriek takmer bielym vlasom nevykazoval známky staroby. Ba práve naopak, horel v ňom divý, nespútaný oheň mladosti.
Cudzinec si posmešne odfrkol, zabuchol za sebou dvere a pomaly prešiel k stolíku na opačnej strane miestnosti. Obratne sa tak vyhol stretnutiu s kapitánom. Každý jeho krok rozozvučal cingrlátka, ktorými bol ovešaný. Pri stolíku dlhými prstami pevne zovrel čašu s medovinou a nalial si do pohára - drzo a bez vyzvania hostiteľa. Kapitán sa podráždene zaškľabil, keď sledoval počínanie mladíka v čiernom plášti.
"Iste, cíť sa ako doma."
"To nebude problém, Naken," tichý ostrý šepot sa rozľahol miestnosťou a umlčal i skučanie vetra. Šíril sa chlad, ale nie z otvorených okien, lež z miesta, kde stál tajomný muž. Otočil sa, pozdvihol pohár a v jeho nezvyčajných úzkych očiach sa mu divoko zaleskli iskierky hlbokej nenávisti, prameniacej priamo v ľadovom srdci tohto mladíka. "Pretože ja domov nemám."
"Takmer som zabudol," kapitán Naken sa snažil udržať nenútený tón a hovoril naoko bezstarostne, ale v prítomnosti cudzinca sa to veľmi nedalo. Od ich posledného stretnutia sa mladík neuveriteľne zmenil a náhle si kapitán nebol celkom istý, prečo sa k nemu vlastne vrátil. Jeho pohľad sa mu vôbec nepáčil a ten nič nehovoriaci chladný úsmev ho zneisťoval. "Povedz, ako bolo na severe?"

"Už sa ti museli doniesť chýry," mladík sa presúval ku krbu súčasne s kapitánom. Hosť si prisunul drevené kreslo a sadol si na opierku tak, aby mu meč pri páse nezavadzal. Rukami sa opieral o stehná a hľadel kapitánovi pred sebou priamo do očí. "Pozdravuje ťa majster Ayne-Res."
"Aké milé od neho," ironicky zatiahol kapitán a strach z neho pomaly opadával. "Stal sa z teba bojovník s výnimočnými schopnosťami. Si rýchly, presný, silný a chladný. Vlastne ma dosť prekvapuje, že si ho nechal žiť. Milosrdenstvom vraj neoplývaš."
Mladík sa zasmial a ten smiech zamrazil kapitána a prinútil ho rýchlo vstať. Chcel ujsť z jeho dosahu, avšak vrah od Strieborných nožov potvrdil zvesti, čo o ňom kolovali. Odhodil pohár na zem a nedopitá medovina sa rozliala po kamennej dlažbe. S jasným zvukom trenia kovu o kov vyletel dlhý meč z pošvy na opasku. Ostrá špička sa zastavila tesne pred kapitánom a cez tenkú šatku ho šteklila na krku. Stiahol mu túto márnivú ochranu a odhalil starú jazvu na krku, ktorá ho takmer pripravila o hlas a možno i o život.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama