pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Flames Out Of Control 2

23. října 2010 v 19:42 | Amantia Aceracea M.L. |  MAJSTER ZRKADLO
Nájde sa niekto, kto Ruanovi povie, čo sa stalo s jeho priateľom?


OHEŇ, KTORÝ NEVYSVETLÍŠ

Cestovali už vyše hodiny, keď sa ozvalo zapískanie a ich koč zastal. Nathiel s Ruanom na seba pozreli v nemej otázke. Čo sa stalo? Prečo zastali? Nemohli byť prepadnutí zbojníkmi, na to bolo všade priveľké ticho. Možno nejaká prekážka na ceste.
Na skôr, než sa oni stihli vykloniť z okienka, prirazil ku koču akýsi jazdec. Pozrel cez okienko dnu, veselo žmurkol na oboch bratov a usmial sa. Bol plavovlasý, rovnako ako všetci synovia rillu Taketha. Okrúhlej tvári s jemnými rysmi kraľovali modré oči. Zosadol z koňa, priviazal uzdu dozadu ku koču a sám si sadol k bratom Takethovcom do koča. Sedel vedľa Nathiela oproti Ruanovi. Nathiel vďačne pozrel na nového spoločníka na cestu. Iste bol rád, že už nemusí byť sám v jednom koči s tichým Ruanom.

"No čo, Ruan, ako sa ti vodí?" opýtal sa s ľahkým úsmevom, akoby ani nevedel, čo sa Ruanovi stalo a prečo má vedľa seba položenú paličku. Ruan miesto odpovede len smutne potriasol hlavou a znovu pozrel von oknom.
"Som rád, že si sa stavil, Faithe," usmial sa Nathiel na elfa vedľa seba. Ich podoba bola neodškriepiteľná - rysy tváre, plavé vlasy, tvar očí i nosa. Len Faithe mal oči modré a bol asi pol hlavy vyšší než Nathiel.
"Mal som cestu okolo," šibalsky sa usmial Faithe a žmurkol na Nathiela. Asi to nebolo celkom náhodné stretnutie. A Ruan si toho bol zjavne vedomý.
"Nepotrebujem eskortu," zavrčal a promnul si boľavú nohu. Mal pocit, akoby ani nebola jeho, hoci tá bolesť, ktorá ňou prechádzala, mu nedovoľovala ani poriadne sa sústrediť na niečo iné.

Faithe spýtavo pozrel na Nathiela, ale ten len zavrtel hlavou. S Ruanom sa teraz len ťažko rozprávalo.
"Nie som súčasťou tvojej početnej eskorty, Ruan," Faitheho hlas stratil ten ľahký tón a vyčítavo pozrel na mladšieho z bratov. "Prišiel som na kus reči s bláznivým chlapcom. Čo si si myslel, že dokážeš, keď pôjdeš tryskom po lese?"
"Takže si za to vlastne môžem sám? Vďaka za útechu," ani naňho nepozrel. Faithe mal pravdu - skutočne si za to mohol sám a Ruan si to dokázal priznať, sám pred sebou, ale nie pred inými! Chcel len, aby sa ho na to už nikto nepýtal, aby sa na to jednoducho zabudlo. Lenže to bolo nesplniteľné želanie. Stačilo sa naňho pozrieť a hneď si každý spomenul na jeho divokú a nezmyselnú jazdu Lesom Nádeje. Nebola však nezmyselná, nie, ak sa Yan dostal do bezpečia. Možno bol čas odložiť vlastnú bolesť, prekonať ten trpký pocit bezmocnej závislosti od druhých a spýtať sa. Musel sa opýtať.
"Čo sa stalo potom?" spýtal sa, ale nepozrel inam, než na les, čo pomaly uháňal vôkol nich. "Čo sa stalo s Yanom?"

"Myslel som si, že ťa to ani nezaujíma," Faithe sa slabo pousmial, no v očiach mu horeli iskierky nadšenia. Vyzeralo to na dlhé rozprávanie. Ruan sa konečne otočil k nemu a ich pohľady sa stretli. Náhle si Ruan pripadal hlúpo, že bol taký hnusný k vlastným bratom. Veď sa mu snažia pomôcť. Otec mohol poslať po neposlušného syna kohokoľvek, ale on poslal Nathiela. Len on mohol predsa Ruana pripraviť na dlhú cestu domov a popísať mu otcovu reakciu. Aj keď to, ako to bude vyzerať doma si mohol len hmlisto predstavovať.

A Faithe Gentian, jeho nevlastný brat, prišiel iste len preto, aby mu zreferoval o ich nepodarenej akcii. A aby mu uľahčil v jeho neistote. Povie mu, ako Yan bez problémov unikol Garde a dostal sa do bezpečia k Tristanovi a Rodine. Spolu sa zabávali a zasmiala a Yan sa vrátil k Tulákom. To trochu Ruana znovu rozľútostilo. Nie, Yan sa určite nezabával, nie bez svojho najlepšieho kamaráta.

S očakávaním pozrel na Faitheho a ten začal svoje rozprávanie . . .

Gardisti chytili Yana a spútaného ho vzali späť do By'itaku. Dobre ho strážili a Rodine sa nepodarilo mladého umelca oslobodiť. Súd bol verejný. Konal sa na Hlavnom námestí pred arkierovou radnicou. Sudcovia sedeli v tieni stĺporadia a Yan stál pred nimi. Zviazaný, strapatý a v dotrhaných šatoch, ale s divoko planúcimi očami. Obžalovali ho zo všetkého, čo im prišlo na um - krádeže, podvody, falšovanie i kráľovských listín, paktovanie sa s Rodinou a pašeráctvo.
Akoby toho nebolo dosť, pripomenuli, že Yan je Tristanovým bratom a synom Sallyho Flarsena a akejsi prekliatej Temnej elfky. Keďže odmietol spolupracovať s Gardou a vyzradiť, kde sa nachádza jeho brat, chceli ho rovno popraviť. Prihovorili sa zaňho však viacerí - rilla Wentea i Cairyn z Callenaru a rilla Ningael z Alliatluahu.
Potom dorazil posol od kráľovnej A'yany, ktorá žiadala zhovievavosť a udelenie druhej šance umelcovi. Sudca Rotwell nerád, ale vyhovel, lebo aj v dave sa ozývali hlasy prosiace o milosť. Nikto nechcel vidieť umierať tak mladučkého elfa. Trest bol mierny. Na rameno vypálený znak pre zlodejov a vsadenie do praniera. Mal byť prepustený po 24 hodinách.
Vykonanie rozsudku bolo okamžité, ale Yanovi sa ortieľ nepozdával. Keď mu roztrhli rukáv a blížil sa kat sa žeravým cejchovadlom, zbledol, svaly na tvári sa mu stiahli v očakávaní bolesti a do očí mu vstúpil strach. Asi nechcel vykríknuť, no vykríkol. A v tom výkriku všetko vybuchlo jedným ohňom. Z kamennej dlažby okolo Yana vytryskli plamene a šírili sa po celom námestí. Ľudia v strachu utekali, sudcovia zmizli medzi prvými. Kat a jeho pomocníci pustili Yana, utekali preč a snažili sa uhasiť vlastné šaty.
Len Yana sa oheň nedotkol. V hrôze sledoval divadlo okolo seba a unavene klesol na kolená. Odev i vlasy mu povievali v ohňom zvírenom vzduchu. Zavrel oči a rukou si jemne prešiel po ramene okolo vypáleného znamenia. Bolelo to a pálilo, hoci žiaru ohňa okolo necítil. Cítil však akési zadosťučinenie a vnútorný pokoj. Z námestia sa šíril oheň a obyvatelia mali čo robiť, aby uhasili vlastné domy a zachránili svoj majetok.
Ako oheň pomaly utíchal, Yan pociťoval zdrvujúcu prázdnotu. V tej ničote ho schmatol akýsi jazdec a odviedol ho preč z By'itaku. Bol to Tristan a vzal svojho bračeka preč od tej zbesilosti. Nikto nechápal, čo sa stalo. Taký požiar v By'itaku zažili len raz a tiež sa zdal byť bez príčiny. Nik to nevedel vysvetliť a Yan o tom nechcel hovoriť. Sám bol z toho úplne mimo.
Keď stál uprostred toho ohňa, cítil sa silný a ničím neohrozený. Zdalo sa mu, že všetky nepríjemné pocity, čo ho kedy ťažili boli spálené.

Ľútosť, hnev, nenávisť, strach, bolesť - to všetko vtedy zmizlo. A vrátilo sa dvojnásobne.

FIN.
continue reading the next part:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama