pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hatred and Revenge 3

23. října 2010 v 19:56 | Amantia Aceracea M.L. |  MAJSTER ZRKADLO
Chcel získať späť to, čo stratil... alebo sa o to aspoň pokúsiť...


ZRODENÝ Z OHŇA

Kráčal dlho a bez prestávky. Tuláci málokedy zastavovali a až na večer zvykli rozložiť tábor. Keď ich Yan konečne dohonil bola už hlboká noc. Usadili sa neďaleko cesty pri hlúčiku briez a liesok. Stany stratili v tme svoje žiarivé farby a aj vzory sa vytratili. Zostali len divoké tiene, ktoré hádzali ohne, rozložené v stanoch alebo pri nich.
Yan Scarleth žil s tulákmi dosť dlho na to, aby vedel, akým spôsobom rozkladajú stany a kde hľadať ich vodcu. Vkradol sa do tieňov neďalekých stromov a odtiaľ dlho pozoroval spiaci tábor i rozostavené hliadky. Dýchal ticho a pravidelne, až jeho samého prekvapil ten pokoj, s akým sa pripravoval na tú šialenú noc.

Keď sa konečne osmelil vykročiť z tieňov do tábora, bol celý svet potopený v nočnom spánku. Oblaky zakrývali oblohu a len kde-tu sa objavila hviezda. Tmu rozrážalo len červenkasté svetlo uhlíkov, znak dohasínajúcich ohňov a pokojného spánku.
Ticho našľapoval na trávu, nevydával takmer žiaden zvuk. Nik si ho nevšimol, keď prešiel takmer do stredu tábora a zmizol v stane Ardanisa Valera. Chvíľu zostal stáť pri vchode, čo bolo značne nebezpečné, ale jemu to v tej chvíli pripadalo celkom rozumné. Potreboval si privyknúť na tmu. Onedlho už dokázal rozoznať predmety v stane; rohože na jednej strane stanu, na ktorých ležal Ardanis a spokojne odfukoval. Na opačnej strane ležala do deky zachumlaná plavá Mirrien. Yanov pohľad na malý moment znežnel a červený lesk ustúpil hlbokej černote, netrvalo to však dlho.
Upriamil sa na ležiaceho Ardanisa a odhodlane vykročil k nemu. Preletel pohľadom všetko, čo našiel pri ňom. Hŕba šiat, ľahko rozhodená popri rohoži, na ktorej elf ležal. Vysoké kožené čižmy, čierny opasok . . .

Yan sa zohol a zdvihol ten pruh kože opatrený kovovou prackou. V privesenom puzdre bola zasunutá dýka so zvlneným ostrím. Yan ju vytiahol a opasok s tichým žuchnutím dopadol na zem. Prsty ľavej ruky sa pevne obmotali okolo slonovinovej rukoväte dýky. Cítil pot, ktorý mu zvlhčil dlaň, ale ani to ho nemohlo zastaviť.
Podišiel bližšie k spiacemu mužovi, opatrne našľapoval, aby ho nik nepočul. Tesne pri ňom sa sklonil. Kľakol mu jedným kolenom na chrbát medzi lopatky a čakal, kým sa elf prebudí, zdvihne hlavu a obnaží hrdlo. Potom jediným rýchlym pohybom ukončí jeho život.
Lesný elf sa prebudil a zdvihol sa. Napol všetky svaly a zhodil zo seba divokého Yana. Únava z prepadnutého tuláka rýchlo zmizla. Posmešne sa uchechtol pri pohľade na zmrzačeného Yana. Plášť mu skĺzol z ramien a odhalil pahýľ jeho pravej ruky, useknutej v lakti.

"Skutočne si si myslel, že ma môžeš poraziť?" vstal zo svojho lôžka a sledoval, ako sa Yan pomaličky hrabe späť na nohy. "Alebo ma zabiť, mojou vlastnou dýkou?"
Yan začul za sebou tiché kroky a zdesený šepot. Otočil sa a uvidel za sebou zhrozenú Mirrien. Stála na dekách len v ľahkej bielej košeli, vlasy mala rozpustené a šedé oči sa jej plnili slzami. Líca jej zvlhli a aj v tej tme bolo vidno, ako sa lesknú nezasychajúcou slanou vlahou.
"Prestaňte! Obaja," prosila ich a nezadržateľne sa rozplakala.
Ryšavec potriasol hlavou. Z jeho bledých prstov mu vypadla dýka. Pozrel na Ardanisa pred sebou. Jeho triumfálny výraz a pohŕdanie v ňom vyvolali nový nával hnevu.
"Vedel som, že to nedokážeš, Yanni. Vždy si bol umelcom a ako taký sa nikdy neznížiš k vražde."
"Prečo si neprijal výzvu na súboj?" vydralo sa z Yanových pevne zovretých pier. "Ak veríš, že by som ťa nedokázal zabiť."
"Nechcem, aby si umrel Yanni," ďalší zlomyseľný úškrn sa mihol Ardanisovou tvárou. "Chcem, aby si žil a trpel vedomím, že Mirrien patrí mne."
"Nie!" vykríkla dievčina a rozbehla sa k Yanovi. Pevne ho objala okolo ramien, ale on sa jej vytrhol, tvár skrivenú bolesťou. Ardanis sa zlostne smial.

Yan Scarleth nedokázal v sebe zadusiť hnev, ktorý ho spaľoval. Hlboká a silná bola jeho nenávisť, pálivá bola bolesť, ktorá zunela v každej jeho žilke, ktorá sa pripomínala v každom jeho pohybe. Poníženie, ktoré mu dal Ardanis okúsiť, ho privádzalo do šialenstva a hanba vlastnej slabosti, vedomie, že nie je ničím, len mrzákom, v ňom vybičovali oheň, ktorému nedokázal zabrániť. V očiach mu zablikotali plamienky a zahoreli jasne červeným ohňom. Starý Yan sa kamsi vytratil a na jeho miesto prišiel neznámy Anjel Pomsty, aby si vybavil účty, dlho odkladané.
Z ľavej ruky mu vytryskli plamene. Ohnivé jazyky vyrašili zo zeme okolo neho a postupovali ďalej. Aradnis sa prestal smiať, zhrozene pozrel na Yana a pomaly začal ustupovať pred mužom, ktorý stál uprostred ohňa a vlasy mu povievali v zvírenom vzduchu.

Lesný elf zavolal na Mirrien, ale tá sa ani nepohla. Stála ako kameň kúsok od Yana a ohromene hľadela na zmenu, ktorou mladý tulák prešiel tak náhle a nečakane. Ardanis zaklial, rýchlo si vzal svoje veci a prebehol k Mirrien. Zatriasol ňou a zakričal jej do ucha: "Musíme ísť."
"Nikam nejdem," vytrhla sa mu a zamračila sa naňho. Oprela si ruky v bok a prepálila ho zlostným pohľadom. "Zostanem tu."
"Patríš mne, Mirrien, a pôjdeš so mnou," vodca tulákov škrípal zubami. Schmatol dievčinu za rameno a posotil ju k východu. Vzpierala sa, ale nepomohlo to. Ťahal ju za sebou. Zmietala sa, kopala ho a búchala rukami.
"Prestaň. Nechápeš, že ak tu zostaneš, zomrieš?"
"Yan by mi nikdy neublížil, nechaj ma s ním," prosila ho a znovu sa rozplakala. Obzrela sa za Yanom, ktorý tam stál bez pohybu a vysielal do okolia ohnivé jazyky.
"Bláznivá! Tak si tu zostaň! So svojím milovaným mrzákom. Oboch vás strávi tento šialený oheň," odsotil ju a sám vybehol zo stanu, ktorý pomaly hltali plamene. Zakričal na svojich ľudí, aby rýchlo utekali.

Oheň čoskoro zachvátil celý tábor a požieral celty stanov. Tráva sa zohýbala a škvrčala, listy stromov sa krútili. Stany horeli, kone erdžali a plašili sa, tuláci utekali a zachraňovali, čo sa dalo.
Uprostred šialenstva stál ryšavý elf. Bezvýrazné červené oči upieral pred seba. Okolo bledej tváre mu povievali dlhé ohnivé vlasy. Čierny plášť mu ležal pri nohách. Ruky mal rozpäté, z končekov prstov na ľavej ruke mu tryskali plamene a pridávali sa k svojim bratom v tábore.

Yan bol celý ten čas súčasťou ohňa, bol jeho stredom. Oheň pálil a ničil všetko, čoho sa dotkol, ale jeho samého len hladil svojou pálivou nehou bez toho, aby mu ublížil. Mirrien sa zdvihla zo zeme a uprela oči na ryšavého elfa. Striasla zo seba strach a odhodlane vykročila k nemu. Horúčosť všade naokolo ju zraňovala, len ťažko dýchala v dyme, ktorý víril vo vzduchu. Na koži jej vyskákali drobné pľuzgieriky. Privrela oči, aby ju toľko nepálili, ale veľmi to nepomohlo. Takmer nevidela, oči ju štípali a na obranu pred ohňom zvlhli ďalšími slzami. Ona však odvážne kráčala ďalej. Ak sa oheň nedotkol Yana, prečo by mal ublížiť jej?
Rozbehla sa. Ani si nevšimla, že jej oškvrčali končeky vlasov a začala horieť dlhá košeľa. Zastala pri Yanovi a dotkla sa jeho ramena. V tom momente z jeho ruky vytryskli ďalšie plamene a pohltili vernú Mirrien.

Keď už nezostalo nič, čoho by sa oheň nedotkol svojou ničivou silou, Yan bezvládne klesol na kolená. Rozvzlykal sa a do očí mu vstúpili slzy. Ľavou rukou si hrubo zotrel slzy. Zdvihol svoj plášť a vykročil tou spúšťou. Plamene sa pred ním rozostupovali, necítil ich horúčosť.
Náhle si však na niečo spomenul. Otočil sa a kúsok od miesta, kde pred chvíľou tak dlho bez pohnutia stál, videl na zemi ležať svoju milovanú Mirrien. Kožu mala sčernenú a vlasy zoškvrčané, to ako sa jej dotkol oheň, ktorý kedysi tak veľmi milovala. Yan si kľakol k nej a vzal ju do náručia. Horko sa rozplakal nad tou strašnou skazou, ktorú spôsobil.

Držal v náručí ženu, pre ktorú v tú noc prišiel, aby si ju odviedol so sebou. Hojdal sa dopredu a dozadu, plakal nad svojím prekliatím a zlostným ohňom, ktorý nedokázal kontrolovať. A čím ďalej, tým to bolo horšie. Bol nebezpečný, veľmi nebezpečný. Ľahko mohol ublížiť sebe, ale ešte ľahšie tým ostatným, tým, na ktorých mu naozaj záležalo.

Boli časy, keď on a Mirrien žili spolu. Miloval ju pre jej láskavé srdce, veselý smiech a pohotovosť. Vždy sa na ňu mohol spoľahnúť, vždy stála pri ňom. Ona ho milovala pre jeho pozornosť, citlivosť a zručnosti, ktorými vládol. Pre divokú nespútanosť, čo horela v jeho srdci. A to, čo najviac milovala, ju teraz zabilo.
"Mirrien.

FIN.
for now ^^
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama