pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Taken Away 4

23. října 2010 v 18:54 | Amantia Aceracea M.L. |  VÍCHRICA
Požiadavka bola zadaná... aká bude Ich odpoveď?


DOHODA UZAVRETÁ

Keď sa prebudil, bolo slnko už vysoko. Umyl sa, obliekol a prehodil si cez seba plášť. Takto vystrojený zišiel do dolnej miestnosti. Hostinská umývala poháre a jej dcéra zametala podlahu prútenou metlou. Všade bolo prázdno, len pri jednom stole uprostred sedel chrbtom k schodom muž v čiernom plášti. Naken spýtavo pozrel na krčmárku a tá mu pokynula, nech si sadne k mužovi. Keď tak urobil, priniesla im obom sklenené poháre a džbán červeného vína.
Muž pred Nakenom sa halil do čierneho plášťa s ťažkou kapucňou, ktorá nedovoľovala rozoznať jeho tvár. Na hrudi sa mu však leskla strieborná retiazka a na nej visela privesená strieborná vlčia hlava.

"Zaujímavá požiadavka, pán Maron Vethar," ozval sa z kapucne hlboký, mierne hrdelný hlas. Naken ho počul prvýkrát v živote a rozmýšľal, či má tú česť hovoriť s Divokým Vlkom.
"Dokážete to?" spýtal sa priamo a bez obalu. Nemá cenu naťahovať ho.
"To závisí, o ktoré dieťa sa jedná a kde sa presne nachádza," zasmial sa pobavene tajomný muž. Ruky v čiernych rukaviciach položil pred seba na stôl.
"Zaručíte mi diskrétnosť?" uisťoval sa.
"Ale samozrejme, pane. To je súčasťou našej práce. Veď predsa viete, čo sa o nás hovorí. Čisto, rýchlo-,"
"Áno, viem, v skrytosti." Už mal tejto hry plné zuby. Chcel len, aby to bolo za ním, všetko úspešne vykonané. "Enki Wentea, je na hrade Wortesimer. A chcem ho živého."

Rozhostilo sa ticho. Muž v čiernom plášti stíchol, zopol ruky a preplietal si prsty. Dievčina prestala zametať, len s vytreštenými očami hľadela na oboch mužov pri stole. Krčmárka ju rýchlo nahnala do zadnej miestnosti a tam sa obe zamkli. Naken sa zamračil. Príliš veľa uší počulo to meno. Nechce s tým nič mať. Prekliati vrahovia. Zabíjať, to áno. Ale únos je na nich priveľa, príliš nebezpečný.
"Sme vrahovia, pán Vethar," pripomenul muž Nakenovi a ten znechutene prevrátil oči. Akoby som to nevedel. "Ak sa niečo nepodarí podľa plánu, vždy je možnosť rýchlej voľby."
"Možnosť rýchlej voľby?"
"Presne tak. Zabitie požadovanej obete akýmkoľvek možným spôsobom, čo najrýchlejšie a bez rizika. Vo Vašom prípade táto možnosť očividne-,"
"Odpadá," dopovedal Naken podráždene. "Tomu chlapcovi sa nesmie nič stať. Potrebujem ho živého a ak mu skrivíte čo i len vlások na hlave-,"
"Pane, práve preto váham, či mám schopného človeka pre takúto prácu," prerušil ho nájomný vrah. "Bojím sa, že nik z nich si na to netrúfne. Pravdupovediac, Wortesimer je jeden z najnedostupnejších hradov Eluahu, hneď po By'itaku, samozrejme. Nie je to ľahká úloha a ak by sme sa na ňu dali, s tak vysokým rizikom, nebude ani lacná."
To mi je jasné. Naken sa zamračil, oprel sa o stoličku a prekrížil si ruky na hrudi. Čo teraz? Už to je vyrieknuté, musím to dokončiť. Aris? Barren?

Naken začul za sebou hluk. Pohla sa stolička a ozvali sa kroky. Otočil hlavu a všimol si, že z toho najtemnejšieho rohu sa k ich stolu vydala akási vysoká postava. No skvelé. Ďalší, ktorý to počul. Hnevalo ho, že si ho nevšimol už skôr. Že tak hlúpo naletel týmto darebáckym vrahom. Už začínal chápať, ako asi vydierali Hardena.
Bol to vysoký muž zahalený v ťažkom čiernom plášti. Pod ním bolo vidieť čiernu blúzu s bielou výšivkou okolo výstrihu. Pás mu obtáčala karmínovočervená šatka a jej konce mu padali popri boku až ku kolenám. Čierne, úzke nohavice mali v sebe votkanú tmavozelenú niť. Konce mal zastrčené vo vysokých čižmách, pobitých striebornými cvočkami a plieškami, ktoré pri chôdzi jemne zvonili. Aj jemu visela okolo krku strieborná retiazka, miesto vlka tam však bol prívesok v tvare strieborného noža omotaný zlatým hadom. Na hlave mal klobúk s pevnou strieškou, aký teraz nosievali remeselníci a obchodníci z Abudarie, a hlavu mal sklonenú, takže mu nebolo vidieť do tváre. Nad pravým ramenom mu vyčuhovala rukovať obojručného meča. Nedalo sa rozoznať, kto tento muž je, ale Naken mal aj tak pocit, že ho už niekde videl.
Pristúpil k ich stolu a oprel sa oň. Pravú dlaň mu zakrývala čierna koža a chrbát ruky i zápästie mu križovali šnúrky, ktoré ju držali na mieste. Naken zvedavo pozrel do jeho tváre nad sebou. Neprekvapilo ho, že hľadí do čiernych očí v tmavej tvári, po ktorej sa na ľavom líci ťahala stará jazva.

"Stačilo, Eth. S pánom 'Moranom Vetharom' to vybavím sám," Nakenovi neušiel ten ironický tón, ktorým vyslovil meno, akým sa podpísal na svoju žiadosť a pod ktorým vystupoval tu v Sollane.
Nájomný vrah poslušne vstal, aby uvoľnil miesto tmavému mužovi. Uklonil sa a sadol si k stolu obďaleč, tak aby počul, o čom sa budú rozprávať.
Tmavý muž sa pobavene zasmial a zložil si klobúk na stôl pred seba. "Chcel som Vám ušetriť cestu, pane, ale vy ste nástojili na oficiálnom postupe."
"Netušil som, s kým mám tú česť," priznal Naken a nepríjemne ho zamrazilo. Tento muž v ňom nevyvolával dobrý dojem. Cítil z neho jeho panovačnosť a nadradenosť, ale aj jeho silu. Očividne bol vyššie postavený, ako ten nájomný vrah, s ktorým hovoril predtým.
"A teraz už máte?" spýtal sa a jeho smiech, mrazivý ako zimný severák, Nakenovi pripomenul, že ten, kto sedí pred ním, nemá zľutovanie s nikým a s ničím. Divoký Vlk. Pozrel na ich mŕtve telá a odišiel.

"Nájomný vrah od Strieborných Nožov," odpovedal miesto toho Naken.
"Výborne. Hráte to veľmi dobre, pane. Harden Vám však o mne určite rozprával. Netvárte sa, že o ničom neviete. Poznám ho. Viem, že to hovorí všetkým. Preto nezvyknem tieto záležitosti vybavovať ja," zamračil sa a jeho čierne oči sa ešte viac zúžili. "A teraz, keď Vy viete, kto som ja a ja viem, kto ste Vy, nemusíme mať pred sebou žiadne tajnosti. Je tak, rilla Rotwell?"
Nakenom otriasol fakt, že Divoký Vlk pozná jeho skutočné meno. Vyrazilo mu to dych a prekvapene zostal hľadieť na muža pred sebou. Len sťažka vnímal jeho posmievačný úsmev a lesklé oči.
"Vráťme sa ale k Vašej žiadosti, pane," chladný, zvučný hlas zamrazil Nakena a prinútil ho prebrať sa z ochromenia. "Je skutočne nezvyčajná, ale vzhľadom na rôzne, hm, okolnosti, nie je nepochopiteľná a vlastne, je veľmi výhodná, nie len pre Vás. A keďže som si istý, že Harden Vám hovoril o našich požiadavkách, tu je moja proti-výzva. Zaručíte mi, že sa chlapec nikdy nevráti domov k svojej matke."

Naken nemohol uveriť vlastným ušiam. Pozrel na Divokého Vlka pred sebou. Toľká nenávisť, toľký hnev. Zdá sa, že má niečo proti nej. Ale prečo? Poznajú sa? Číre nepriateľstvo, ktoré sálalo z Vlka, mu na chvíľu nedovolilo reagovať. Bola by škoda nevyužiť to.
"Privedieš ho ku mne, živého a nezraneného a ja sa postarám o to, aby ho jeho matka nespoznala, ak by sa s ňou náhodou stretol, platí?" spresnil a pousmial sa na Vlka. Ten jeho úsmev opätoval a nad stolom si podali ruky na spečatenie ústnej dohody.
"Máš moje slovo, Naken Rotwell," tichý hlas Divokého Vlka teraz už príjemne zvonil v jeho ušiach. Hovoril totiž o naplnení jeho snov a záruke bezpečnosti. Hoci Vlk pôsobil nevraživo, bol si istý, že do bodky splní, čo sľúbil. "Privediem ti Enkiho."
"Moji ľudia budú čakať v bašte na Javorovej."
"Do mesiaca budem tam aj s chlapcom," škodoradostný úškrn skrivil jeho tenké pery a Naken na malý moment pocítil zlobu, ktorá zo snedého vraha vyžarovala. Musí ju nenávidieť, ak jej chce tak veľmi ublížiť.

"Nedohodli sme sa na
cene," pripomenul Naken Rotwell, ktorý sa nechcel potom stretnúť so sumou, ktorú by nedokázal splatiť. Vystríhal sa toho, aby dopadol ako Harden.
Tmavý Vlk sa tajomne usmial a rysy tváre mu na tú malú chvíľu zjemneli. Vtedy vyzeral očarujúco, hnev a nenávisť zmizli kamsi do neznáma a pred kapitánom Kráľovskej gardy náhle sedel ktosi celkom iný. Divoký Vlk pokojný a krásny, so šibalskými iskierkami v očiach.
"Netradičná práca vyžaduje netradičnú plácu, pán kapitán," aj jeho hlas zmäkol a príjemne sa otieral o Nakenove zmysly, ako ševelenie listov v jarnom vánku. "Myslím, že sme sa dohodli protislužbou. Obaja budeme spokojný."
Naken proti tomu nič nenamietal. S chlapcom mal vlastné plány a chlapcova matka sa v nich nemala objaviť. Prikývol a tým sa celé jednanie skončilo. Divoký Vlk vstal rovnako elegantne, ako sa predtým usadil, nasadil si klobúk na hlavu a pokynul svojmu spoločníkovi. Pri dverách sa ešte otočil a pokynul Nakenovi na pozdrav. Kapitán odzdravil a tiež vstal.

Jeho výlet za neznámym skončil a bol čas vrátiť sa späť do By'itaku. Tam ho čakala neľahká úloha vybrať zo svojich ľudí tých najschopnejších a najspoľahlivejších, ktorí sa dokážu o chlapca postarať. Aris? Barren? Alebo dokonca Darya? Usmial sa, keď vystupoval po schodoch a bol to triumfálny úsmev. Za slovo Divokého Vlka by dal aj ruku do ohňa, tak istý si ním bol. Jeho chladná nenávisť voči rille Kennari Wentea ho presvedčila, že sa obrátil na správnu stranu, keď žiadal o pomoc.

FIN.

continue reading the next part:
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama