pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dúhový most Fantázie

14. dubna 2011 v 23:02 | Amantia Aceracea M.L. |  THEME OF THE WEEK
Už som dlho nepísala na tému týždňa, ale túto si predsa nemôžem nechať ujsť. Farby totiž patria k mojim obľúbeným "úchylkám." Vždy, keď niečo píšem, využívam farby ako určitú symboliku... Páči sa mi to a baví ma hľadať nové možnosti a významy. Tak rôzne na nás predsa pôsobia, jedny zahrejú, iné zas schladia, raz rozdivočia či upokoja. Cez farby možno vyjadriť všeličo. Dá sa s nimi pohrať tak, ako si len želáme. Sprevádzajú nás na obrazoch, vo filme, v hudbe... Sú jednoducho všade a ja si bez nich ani neviem predstaviť svoj život. Možno i preto tak veľmi milujem jar a jeseň, kedy všetko hýri farbami. Možno preto k mojim obľúbeným úkazom patrí práve dúha... ^.^


Zrak mu padol na starú, obrovskú knihu položenú na stole. Prešiel k nej a prstami zľahka pohladil ligotavého motýľa vpredu na jej koženej väzbe. Očami sa vpíjal do dúhových farieb, ktoré zdobili krehké, jemné šupinky motýlích krídiel. Boli tam všetky, presne tak isto, ako keď k zemi padá dážď a cez mraky prebleskuje slnko. Leskli sa a pútali jeho zrak. Nedokázal sa od nich odtrhnúť a otvoriť knihu.

"V tejto dúhe sú zjednotené všetky národy Fántazie. Kráľovské farby žltá a oranžová patria niekdajším vládcom, Anjelom a Démonom. V červenej farbe krvi sa utápajú Upíri a vo fialových snoch kraľujú Víly. Vyvážená zelená patrí ľuďom, chladná a pokojná modrá Elfom a najtmavšia indigová Temným elfom."

Dobre tie slová poznal. Od malička ich učili pamätať si tieto farby národov a vravelo sa, že taká je i farba duše. A týchto sedem farieb pramenilo v Šerom zámku. Tam, kde spod útesu tryskala Motýlia rieka, tam sa dňom i nocou do hĺbky spolu s vodou prepadal i odraz dúhy. Klesal až na samé dno rokliny, do tmy, kde sa skrývala brána do Podsvetia. Spájala všetko: dobro a zlo, svetlo i tmu, život... smrť.

Zavrel oči a potriasol hlavou. Pomaly sa odtiahol od knihy i od dúhového motýľa a prešiel k oknu. Tam vonku lialo a celá zem už bola premočená. To nebesá nariekali nad množstvom krvi, čo sa už prelialo vo Fantázii. Smutne si povzdychol.

"A dúha sa vytratí, keď národy tiahnu proti sebe do boja a keď zrada zabodne svoj meč do srdca priateľov. Až keď sa znovu zjednotia, až potom bude možné opäť zhliadnuť ten dokonalý obraz dúhového mostu. Pretože dúha je dúhou, len ak má v sebe všetky svoje farby. Ak čo i len jediná chýba..."

Cez mraky vykuklo slnko a vyslalo svoje lúče cez závoj dažďa. Rýchlo sa otočil tam, kde mohol očakávať dúhový oblúk na oblohe. Usmial sa. "A toto je naša nádej, že i v smutných časoch prebleskne slnko. Že všetko bude znovu dobré."

[výňatok z Kroniky Fantázie upravené pre moju osobnú potrebu a pre potreby tohto článku :D]

[THEME OF THE WEEK: Barvy / Colours]
---------------------------------------------------------------------------------------
"Len priateľ dokáže urobiť z dažďa dúhu."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mara Mara | E-mail | Web | 1. března 2012 v 12:08 | Reagovat

A votom to je....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama