pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

VIII ~eight wheels on the road~

2. dubna 2011 v 22:28 | Amantia Aceracea M.L. |  VÍZIA TVOJEJ SMRTI
"Have the courage to live. Anyone can die."

01.04.2011, piatok

Na návštevu k mojim rodičom sme chodievali tak tri či štyri krát za rok, na väčšie sviatky a oslavy. Mali sme vlastné auto a hoci cesta bola dlhá, ty si vždy aj tie rizikové úseky, ostré zákruty a dych berúce serpentíny, zvládal bravúrne, pokojne a s prehľadom. Žiaden stres, len tvoj pokoj a istá rozvaha. Aj to som na tebe vždy obdivovala. Ten tvoj pokojný prístup, nič ťa nedokázalo len-tak rozhádzať. Na všetko si sa vedel dívať s nadhľadom. Ale tentoraz si spanikáril aj ty.


Pršalo. Na tej mokrej vozovke dostalo naše auto šmyk. Ak do nás nik nenabúra, budeme mať šťastie, pokiaľ zastavíme na okraji previsu, myslela som si. Prečo tam vlastne neboli zvodidlá?! Ale aj tak nám boli na nič. Do tváre nám udreli dve ostré svetlá a hlasné zatrúbenie džípu, čo sa rútil oproti. V tej chvíli akoby všetko zamrzlo, moment blížiacej sa smrti sa zdal byť večným. Potom prišiel ten očakávaný náraz, predné sklo sa roztrieštilo a úlomky sa rozsypali všade naokolo. Celkom ako naše životy, naše sny a nádeje...

Tvoje telo bezvládne ležalo zovreté medzi sedadlom, volantom a prehnutou karosériou. Tvár si mal dosekanú od skla, sklený pohľad si upieral kamsi pred seba. Bolo mi to celkom jasné. Nikto ti už nemohol pomôcť. Ale ak si ty bol mŕtvy, čo sa stalo so mnou? Nedokázala som sa pohnúť. Zrejme som tiež bola zakliesnená, dolámaná a dorezaná. A predsa som všetko okolo seba vnímala. Zdvihla som pohľad k spätnému zrkadlu.

Na zadnom sedadle sedel ten zvláštny muž s maskou na tvári a v čiernom klobúku. Naše pohľady sa stretli v zrkadle. Vedela som, že sa usmieva, hoci som to nemohla vidieť. Naklonil sa bližšie, jeho ruka pohladila moje vlasy a do ucha mi zašepkal: "Nie on, ale tvoj obraz v zrkadle. A s ním aj tvoja duša."

* * *

Otvorila oči a pohľad uprela do tmy nad sebou. Nepokojne sa zamrvila na posteli. Toto malo ďaleko od brutálnych a hrôzostrašných snov, ktoré ju prenasledovali doteraz. Možno to už naozaj doznievalo. Ale predsa mala nepríjemný pocit, akoby niečo nebolo celkom v poriadku.

Posadila sa a potichu vykĺzla spod periny, vyšla na záchod a potom do kúpeľne. Umyla si ruky i tvár a pozrela do zrkadla pred sebou. Tvoj obraz v zrkadle. Čo to teda malo znamenať? V tých snoch videla smrť svojho manžela už nespočetne veľa krát. A ťarcha bolesti z neskutočnej straty na ňu doliehala čoraz viac. Áno, i tak sa na to dalo pozerať. Každým dňom jej to bralo pokoj, ničilo ju to a pomaly zabíjalo jej dušu. Ak to nezastaví, celkom ju to položí. Možno nemalo zmysel hľadať význam v týchto snoch. Lepšie by bolo celkom ich odignorovať, veď zatiaľ sa všetky jej obavy ukázali ako neopodstatnené. Len jej spôsobovali problém. Keď im prestane veriť, vráti sa všetko opäť do normálu.

Usmiala sa a vrátila sa späť do postele. Ľahla si a započúvala sa do pokojného dychu svojho manžela. Pritúlila sa k nemu a vnímala jeho teplo. "Všetko bude dobré, miláčik. Všetko bude zase dobré."

--------------------------------------------------------------------------
pardon, opäť časový sklz... T_____T
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama