pár drobných článkov a fotiek z môjho pobytu v Japonsku:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

XII ~kill him on the twelfth night~

29. dubna 2011 v 19:04 | Amantia Aceracea M.L. |  VÍZIA TVOJEJ SMRTI
"If you should die before me, ask if you could bring a friend."

29.04.2011, piatok

Balil si veci, práve si zatváral kufor. "Už si hotová?" zavolal si na mňa. Ja som ešte doťahovala svoj make-up pred zrkadlom, ale inak som už bola pripravená. Zakričala som späť, že som hneď pri tebe, ale ty si ma aj tak prišiel skontrolovať. Tvárou sa ti znovu mihol ten nepríjemný, nenávistný úškrn, ktorý hovoril za všetko. "Je čas ísť."


Vlastne som vôbec nevedela, kam sme sa to chystali. Ani na tom nezáležalo. Mali sme ísť spolu, niekam, kde budeme navždy šťastní. Ale pri pohľade na teba som o tom šťastí zapochybovala. V ruke sa ti objavila dýka a zahnal si sa po mne. Uskočila som a kefou som ťa udrela po hlave. Podarilo sa mi popri tebe prešmyknúť sa von z kúpeľne a vybehla som do spálne. Hľadala som niečo, čokoľvek, čím by som sa mohla brániť. Ty si so šialeným výrazom v tvári vošiel do izby. Mračil si sa a držal si si rozbitú hlavu. "Prečo sa brániš? Aj tak vieš, že svojmu osudu neujdeš. Musíš už ísť."

"Ja ale nechcem odísť. Nemôžem ťa tu predsa nechať samého!" volala som. Milovala som ťa a asi som si vtedy vôbec neuvedomovala, že to práve ty ma posielaš preč. Nechcel si ma pri sebe.

"Ale ty nemôžeš zostať. Tvoj čas sa kráti."

* * *

Plakala. Už jej nezáležalo na tom, či sa jej manžel zobudí, alebo nie. Nechala ho, aby ju objal. Vedela, že to aj tak vôbec nič neznamená. Ich čas sa naplnil a všetko končí. Z tohto bludiska nebolo cesty von. Ona bude musieť ísť a bude to tak lepšie. Aj tak mu je len na ťarchu. Nechcel ju to, to bolo zrejmé. Veď kto by aj stál o niekoho, ako je ona? O blázna, čo sa zosype s každým jedným snom?

"Musíme ísť, drahá. Už to nemôžeme odkladať," zašepkal a myslel tým na doktora. "Skúsim priplatiť, aby sme dostali skorší termín."

Ale po všetkých týchto snoch, ona v jeho slovách videla celkom inú správu. Bol čas odísť z jeho života. V skutočnosti o ňu predsa nemal záujem. Nemala tu svoje miesto. Ale mohla ho tu naozaj nechať samého? Bála sa smrti. Nechcela zomrieť, nie, ešte nie. Jediné, po čom túžila, bol pokoj od týchto hrozivých snov. A pokiaľ on na ňu privolal toto nešťastie, ak práve on stál za nočnými morami, ktoré ju sužovali, potom existovala len jediná cesta von. Niekto musel odísť, ale ona to nebola.

"Máš pravdu, je čas," prikývla a sama sa hrozila myšlienky, ktorá jej napadla. Ale bolo to zjavne jediné riešenie, ktoré jej zostávalo. Ale, dokáže to?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama