Toto je neskutočná skladba. Pripomína mi taký malý predobraz neskoršej epickej skladby Art of Life. Podľa mňa sa opäť dotýka šialenstva, strachu, bolestnej lásky a neschopnosti milovať - počkaj, nie je to o Alžbetke Báthory? Vraj práve jej príbeh inšpiroval Yoshikiho k napísaniu tejto skladby. Neviem, čo sa o nej on dočítal, ale mne pri tejto skladbe vždy príde pred oči scéna z tej kreslenej verzie Viktora Kubala, kde ona odovzdala svoje srdce milovanému mužovi. Ako však potom možno žiť bez srdca? A aj keď na konci celú opisovanú tragédiu Yoshiki vrhá do snov, nepríjemný pocit sa prenáša do reality. A aj takéto "ruže" nám nepochybne chodia po svete...
text podľa bookletu k CD BLUE BLOOD
YouTube: live verzia aj s orchestrom ^_^